Něco o Brně

Brno - môj druhý domov - teraz zväčša už len cez deň no tentokrát aj v noci
V byte s vysokými stropmi a „nádobím“ z éry socializmu
Svätomartinský chlad omotáva členky, Lužánky voňavé novembrovou hmlou
Mesiac, čo je v tento čas svieži ako nádych po východe zo zafajčenej hospody
...ako sa leje svetlo z Tvojich secesných domov, kam nikdy nepreniknem
a možno predsa
Brno, všetky tie Tvoje krčmičky, napájadla, „kde chodili jsme pít“
Nepokojné ulice, ktorým spánok priváža až ranný rozjazd
Peróny vydláždené čakaním na tam a späť

„Snad bychom měli vyklidit to město,
zanechat všechno krásně pomýlené
na pospas sobolům.
Hle, Brno zabírají hbití rorýsi
a nepatričná touha bere za loket."

 

/J.Skácel/

 

Lullaby for the trees

Uspávanka pre stromy, z fotoarchívu 2012-13

 

From my archive, 2012-13

Easy like sunday morning

...

In the forest of fever

Trochu autistická bublina: deň za sklom, svet za oknom a počítačovou obrazovkou, oba strašne vzdialené. Nejarná horúčka robí všetko mäkkým a zaobleným, aromalampa množí vôňu kosodreviny (keby náhodou nadobudnem čuch, ocitnem sa v lese). Som kráľovná perinového brloha, obostretá vznešeným odérom nosných kvapiek, zbierkou šálok s najrôznejšími obsahmi. Knihy padajú za posteľ, ja do výhľadu, sledujem jediné jablko na strome v susedovej záhrade (mám rada keď listy opadajú ale jablká ešte zostanú, červené kvapky krvi na ostrých siluetách kostier. Až odpadne, vyzdraviem.

 

Autistic bubble: a bell jar day and the world behind the window, world behind the computer screen, both terribly remote. Non-spring fever makes everything soft and rounded, aroma lamp multiply the illusion of the forest (in case I´ll gain the sense of smell again). I am the Queen of blanket lair, surrounded by the noble odour of nasal drops, various content cups collection. Books fall behind my bed, I fall into the window view. There in neighbors garden is this last apple, it sticks firmly to the tree, red drop of blood on a dark sharp silhouette of bones. I need to eat it or wait, till it drops. Then I´ll be healthy again.

Lights, lights...and more lights, please

Ako s príchodom vrán dni tmavnú, množím okolo seba všetko drobné a svietivé. Nikdy som nemala rada všezalievajúce stropné svetlá, aj na mojom starom lustri funguje asi len jedna žiarovka z piatich. A takto si tmím, teda vlastne svietim...

 

"As he day grows dim, I hear you sing a golden hymn..."

 

 

O Linde, škriatkovskej nore a neviditeľných pávoch

Konečne som navštívila Lindu v jej novej škriatkovskej nore. Pustila mi francúzske rádio, naservírovala trojchodové raňajky a vzala ma do parku, kde mi porozprávala lokálnu urban legend o pávoch, ktorých si niekto ulovil na obed. Vraj tam ale už žijú nové, tie sme nevideli, len počuli, možno vedia, čo robia:)

 

Finally I visited Linda in her new dwarfish hole. She tuned french radio, offered me three-coursed breakfast and then took me to the park, where (according to urban legend) peacocks used to live - before somebody ate them... But now, new peacocks live here - we could hear them, but could not see them. Maybe they are invisible now, just in case:)

 

 

 

Sunshine coffee

Znenazdajky, dve hodiny slnka po dvoch pochmúrnych dňoch, pozlátené mačacie hlavy chodníka, slnečné lúče v káve hostí malej zašitej kaviarničky a všetci sa na seba usmievali.