Pred pár dňami som stratila klobúk. Ten na fotke nižšie. Zostal vo vlaku a teraz sa vyváža ako správny čierny klobúk pasažier. Dnes, v behu na trolejbus s ušami zapchatými hudbou ma takmer opustil ďalší, našťastie okoloidúci dostatočne intenzívne pantomimicky upozorňovali na moju dekapitáciu deklobukáciu, takže nezostal chodníku napospas. A pán trolejbusár počkal, nuž z vďaky som naznačila také to klobúkovské pozdvihnutie. Je to vážna vec, veď v klobúku je celá hlava, 80 percent tepla, dva biele králiky a bohvie, čo ešte. Páni a dámy... držte si klobúky...
streda 4. decembra 2013
pondelok 2. decembra 2013
Krá
Treba robiť celkom, ale celkom iné veci než si nasádzať na tvár tieňomriežku a namáčať ruky do svetla, čo sa prapodivne rozlialo po stene, ale...
Skoro ráno ma zobudilo krákanie vrán, ktoré s týmto slnečným dňom, odohrávajúcim sa práve za oknom, nemalo vôbec nič spoločné, čerstvé svetlo som nariedila bielou kávou, no moje myšlienky zostali celé zavranené. Takže krá, miesto písania prác periem vo veľkom, temná ako perwoll black magic, strihám si nechty, rozštiepené končeky vlasov, čistím objektív, vyrábam z obrusu záves... a medzitým začal december, takže toto mal byť taký ten škoricovo-pomarančovo-na-okno-lepím-snehové-vločky-hoci-vonku-to-vonia-ako-jar post, nuž ale nabudúce.
štvrtok 28. novembra 2013
Hello
Voilá, blog má 1 mesiac. Keďže som si nebola celkom istá trvanlivosťou jeho existencie vo virtuálnom priestore - predsa, sú dni, keď neverím v zmysel množenia písmen a obrázkov a občas na mňa padá ľahko autistická nálada - mám radosť. A sýkorky v hlave na hlave. Končí sa november, rána voňajú snehom, čo ešte nenapadal. Spunčovatieva sa. Dobrý večer všetkým, čo sa tu ocitli.
i.
Voilá, this blog is one month old. What an "anniversary"! But, as I weren´t quite sure about its persistence in this virtual universe, (yet, there are days when I am losing my faith in multiplication of letters and pictures and slightly autistic mood is sneaking upon me), I am happy. And I have birds
i.
utorok 26. novembra 2013
Meteo-sensitive metaphysics of muffins
Sobota bola školská, ale najmä vlaková (ó áno, vy vyčakané čakárne s dlážkami plnými jemného chrapotu, pocit prázdnej peňaženky, brucha a chladu pod zadkom, všetky psychické stavy po ohlásení ďalšieho 120 minútového meškania počnúc zlosťou, mentálnym zničením českých dráh až po laškovnú rezignáciu, keď rozprávam do kamery o svojom názore na Nitru, kde som nikdy nebola, dosť opitému adolescentovi). Tak som to v nedeľu chcela dohnať, čiže napriek dažďu sa kreslilo pri káve a ríbezľovom víne, rozprávalo s Chvostom mačacou rečou, adoptovali sme knihy, stretávali veselých ľudí, vianočnili sa na trochu roztopenom Hlavnom, zabudla a spomenula som si na klobúk (ktorý deň na to zmizol nenávratne) a hlboko prehlboko premýšľala nad tým, prečo a každom blogu musia byť fotky muffinov - Zuzka práve napiekla také s bielou polevou, vyzerá ako sneh a vlastne to bola predzvesť, ale to už je iný príbeh...
piatok 22. novembra 2013
utorok 19. novembra 2013
Almost wintersleep
Dni sa dejú a niekedy len žmurknem a opäť je tma... všetko sa pod vplyvom zimy zmršťuje, odkedy sa november prehupol do svojej druhej polovice, svet sa zredukoval na pravidelný prísun kávy s kardamónom, papuče s nórskym vzorom a ticho sem tam narušené platňou Arvo Pärta. Keby neexistovali všetky tie písmená ktoré treba namnožiť, možno by som spala celé dni, sem tam námesačne - šúpajúc pritom pomaranč - hľadela z okna do tunelov, čo okolo pouličných lámp vznikajú z konárov a snívalo by sa mi o lese: "Zavše sa mi myšlienky popletú, mám pocit, akoby les zapúštal vo mne korene a spriadal mi v hlave svoje odveké myšlienky..." Možno toto je ten zimný spánok.
Days happen and sometimes it takes just blink and it's dark again ... everything shrinking in the cold arms of November: world has been reduced to a regular supply of cardamom coffee, slippers with Norvegian pattern and quietness interupted by Arvo Pärt vinyl from time to time. If there weren´t all those letters waiting to be writen, I would probably sleep through these days. Sleepwalkingly watching the branches creating tunnels around the street lamps, peeling an orange and dreaming about the woods: "My thoughts often get confused, I feel like if the forest buries its roots into me, spinning its agelong reflections." Maybe this is that wintersleep.
Quotation: From M. Haushofer: "Die Wand"
sobota 16. novembra 2013
Entre la nuit
...la nuit et l´aurore
Entre le royaume, des vivants et des morts
Title: Arcade Fire "Reflektor" lyrics
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)




.jpg)

























