Z lásky k obrím starým rámom a lícnym kostiam Franza Kafku. Veľryba priplávala od LOTRa.
utorok 19. augusta 2014
štvrtok 7. augusta 2014
Augustové búrky
1/ Pobúrkový čas na okne, ticho, než sa ľudia opäť osmelia z domu obchádzať kaluže (každé ráno radosť, že konáre stromu sú bližšie a bližšie, zachvíľu nám do izby vrastie strom)
2/ Tučnejúce gaštany, ľahké horkasté odtiene jesene (zatiaľ viac v hlave než naozaj)
3/ Šalviový čaj a Balthus, Ty mačací kráľ! Ľúbim ako na Tvojich obrazoch všetci urputne čítajú a spia (áno aj toto sa dá urputne)
4/ Obraz/odraz v starom prázdnom ráme, znenazdajky strom, vonku hrmí, trochu strach, ale iba trochu.
Len fragmenty, máte nejaké svoje augustové esencie?
pondelok 4. augusta 2014
sobota 2. augusta 2014
Niečo o Alici, opäť
Starí duchovia, vôňa šalvie a levandule---ľahni si a voňaj---tie kvety vraj netreba polievať, už ich možno sušiť (úpal vonia ako sušené kvety, úpal prejde, Ty prejdeš krokmi vyliahnutými z tichých skúmaviek, krokmi, čo ťaháš za sebou ako tóny sláku
Prelezieš všetko, červovito
--Teraz neodchádzaj, teraz choď-- Mala si rada ako svetlo preniká pod dverami a cez kľúčovú dierku
Ja nie Ale ja som sa nebála vtedy na cintoríne náhrobku istej Apolónie Bábikovej zato som ľúbila svoj odraz v zrkadle, v zahmlenom výklade, v okoloidúcej električke: už nie, Ty stále
Ideš
Zostaneš, keď sľúbim že si zoženiem iný zošiť Taký, čo sa vždy zmestí do kabelky
Taký, do ktorého vôjde hlava kedykoľvek poľahky
a budem Ťa fotiť viac
Lenže obrázky nie sú nikdy nami Sú to len odrazy, to nevieš pochopiť
štvrtok 31. júla 2014
Hiding place
"Come closer and see
See into the trees
Find the girl
If you can
Come closer and see
See into the dark
Just follow your eyes
Just follow your eyes"
Dnes len cudzie písmená a stratenosť za zrkadlom
streda 30. júla 2014
Pole
V betónové dni skorého súmraku, prítmia v skrytosti pre búrkou a za záclonami neprestajne prúdiacej vody pole šumí, pole hrmí: všetka tá voda zmýva hranicu, v istom bode sa mračná vpíjajú do betónu okupovaného slimákmi. Úbohí slimáci, krehké schránky vyplnené životom: chodidlo nepozorného chodca z nich vytlačí dušu, takto si predstavujem očistec.
(...chodiť viac bosá, viac sa dívať pod nohy!)
Pole má množstvo cestičiek, znepokojená kukurica rozhojdaná vetrom pripomína vlajky mávajúce na odchod. Vieš, čo príde, keď tu ešte chvíľu počkáme. A už je to tu: sivý parník, ten, ktorého komíny množia oblaky, sivá loď mieriaca do sivých (veľko)miest. Mávam Ti spolu s kukuricou...
Na jeseň pole skosia a zostane po ňom veľká zubatá škrvna zeme. Niekedy v sivé dni sa tam ešte pôjdem prejsť, budem sa snažiť nezakopnúť o brázdy po parníkoch (chodiť viac bosá, viac sa dívať pod nohy!!!).
V zime hnedú hlinu pokryje srieň, na jar bude čvachtať blato pod nohami. Až mi kukurica prerastie cez hlavu, stretneme sa opäť.
Venované B., ktorá je na fotkách a asi si to aj tak neprečíta
piatok 25. júla 2014
Lullabies to paralyze
Niečo po tretej v noci som otvorila oči a naplnila ma neodbytná bdelosť. Vstala som, napila sa vody. Vyšla na balkón, vôňa júlovej tmy, zvyšky denného tepla zabývané v kachličkách. Na tejto strane domu sa ten atrament už trhá, musím rýchlo odísť, ešte by sa pretrhli aj tie najjemnejšie vlákna čo ma stále poja so spánkom. Lebo v noci sa vraj človek vznáša v krajine spánku na jemnom striebornom vlákne.
Zavriem sa do kúpelne, strihám si ofinu (pozor na vlákna, pozor na vlákna). Ľahnem si a myslím na obyčajné veci: na našu ulicu, pripomínajúcu v tomto období melancholickú riviéru po sezóne, na zhluky zoschnutých listov, čo šuchocú pod nohami, susedove zelené jablká, na električky, ktoré treba prekračovať, odborne sa volajú cifruše bezkrídle, hrozná predstava zašliapnutia páriaceho sa hmyzu, priam baudelairovská Smrť milencov: "Zaspíme v izbe plnej ťažkých vôní", možno si to vôbec nepamätám správne... ničoho sa nedá chytiť, kĺžem sa v tme stále ďalej a ďalej, ale nie správnym smerom. Bzukot komára, kde sa tu vzal a prečo vždy čaká tak dlho, má rád nočné obžerstvo?
Zvuky.
Podľa vedcov z nejakej hodnovernej krajiny slnko stíchlo, mesiac je však hlučný. Zachvíľu Ti zazvoní budík, ten mobilový, jediný, ktorý ešte v tomto byte určuje a delí čas spánku, námesačnosti, očného bielka, biele a čierne štvorce šachovnice. Túto partiu prehrávam. Svetlo priteká z nejakej strašne vzdialenej krajiny, až naplní izbu po strop, hocijaký námesačník by sa v ňom mohol utopiť.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
















