Október, už. Ráno film v posteli a pitie čaju s citrónom a medom. Vstaneme, raňajkujeme príliš tvrdé hrianky, fínsky chlieb, tvrdé Fínsko. D. vysťahuje z kuchynského plafóna húsenicu, pijeme zázvorovú vodku. Varím opäť čaj (s medom a citrónom), zisťujem, že nemáme citrón. Pijeme čaj bez citrónu.
Otvoríme okno dokorán, do stromu, pozorujeme sýkorku.
Ideme kúpiť citróny a rozdelíme si obed z vietnamského bistra. Vonku je svet presiaknutý slnkom a pretkaný pavučinami babieho leta. Šuchoceme nohami v lístí. Na ulici je teplejšie ako v byte.
Doma pozeráme film o malých švédskych pankáčkach (ktorý nedopozeráme). Varím čaj, riešime, čo s obývačkovým pavúkom. Stmieva sa, pozažínam všemožné svetielka a snažím sa pracovať. Potom vyháňam mole. Stále ich neviem zabíjať. Zhasnem svetielka, otvoríme okno a ovoniavame noc "Voní to tam ako hmla. Ako slaninka. Jeseň.".
Na druhý deň adoptujeme nových kamarátov. Nazvem ich Vincent a Klementína. Už nemôžeme len tak otvárať okná. Večer miesto filmu pozorujeme hrajúce sa mačiatka.































