štvrtok 19. marca 2015

Birdsongs at 5 A.M.

Vtáky o piatej ráno spievajú hlučne, tak hlučne, alebo sú to moje vlastné myšlienky, tie tesne než sa rozvidnie - všetko sa zdá tmavšie o piatej ráno - ale keď môžu byť hore tie spevavce a ľudia v ospalých medzimestských autobusoch tak prečo nie aj ja. 
Vstať do dňa, ktorý ešte nezačal, do žmúrajúcich mačacích pohľadov. Kým do kuchyne prenikne svetlo, stíham spraviť kávu a raňajky pre Teba, obed pre Z., nasadiť si vcelku čulý výraz a ležérne pokyvkávať papučou čítajúc Skácela, tváriac sa, že takto je to obvyklé --- myslím na prababičky, ktoré už o ôsmej majú hotový trojchodový obed, každý deň. 
Mačky raňajkujú s nami, nemajú nič spoločné s rannou ľudskou krehkosťou a ľahkou nevrlosťou, tešia sa, že každá má zrazu jedny ľudské kolená len pre seba, pradúc mi do kávy. 

pondelok 16. marca 2015

Blue monday.

216-te výročie Anny Atkins, nežné modré listy v Googli. Snežienky zo sobotnej ostravskej svadby mojej milej M. A potom už len to dnešné slnko, mačacia asistencia  a zopár zásahov na záver.
Mačací "active art" :)
Vincent je frustrovaný zo slnečných prasiatok odrážaných sklom na stene

utorok 10. marca 2015

Not knowing when the dawn will come

"Nevím, kdy přijde jitro, 
otvírám všechny dveře, 
má peří jako pták
či vlny jako moře?"

/E.Dickinson/

nedeľa 8. marca 2015

Tulipány, komíny!

Mesiac kníh a potulky online antikvariátmi, radosť z balíčkov v schránke v hnedom papieri--- (mám rada aj potulky reálnymi antikvariátmi, ale odkedy mi knižný pán odmietol predať veľmi vytúženú knižku lebo by sa mu zrútila hromada kníh, kebyže s ňou manipuluje, tak v online antikvariátoch snáď nič na nikoho nepadá, len tie knihy do mojej schránky.) 

Posledné jari som si zvykla požičiavať Cummingsove Tulipány a komíny, v tých básňach je niečo priezračné, ľahké a nástojčivé zároveň, asi ako modrosť okolo šiestej večer, rozkvitajúci zlatý dážď a roztržitá existencia v strieborných poltopánkach. No a teraz ich vďaka ČierneNaBielom konečne mám, svoje personálne tulipány aj komíny, už len na ne vyliezť - na tie komíny - a hompálať nohami v strieborných poltopánkach--- hoci čím som staršia, tým viac sa bojím, tým viac sa uspokojím aj s tulipánmi bez komínov. Od budúceho týždňa však nastupujem ako biblioterapeut, čo znamená terapeut využívajúci pri práci knihy, aj to je tak trochu cesta na komín, bude to asi dobrodružné a teším sa na to.

pondelok 2. marca 2015

Prebúdzanie medveďov

Kilometre vyľudneným lesom, viem, čo robiť keď mi cez cestu prejde čierna mačka, ale neviem čo robiť keď cez cestu prebehne vyplašená srna. Napiť sa z potoka, zmeniť sa tiež na srnu, bežať, bežať ako rok, už je marec. Najradšej mám tieto medziobdobia: okamih pred tým, než všade vypukne zeleň, než je jar príliš rozjarená a človek nepokojný, trochu zbláznený. Ešte chvíľu všade len béžová, hnedá, zlatá, minuloročné lístie. Ideálne svetlo kĺžuce medzi nahé telá stromov: nachvíľu zadržať dych, potom sa zhlboka nadýchnuť, stáť na čistinke a mať v hlave čisto.

Cestou domov míňame domy s divokými záhradami, prístupovými cestami zhltnutými popínavými rastlinami. Domy čarodejníc, až budem stará a s dvadsiatimi mačkami, tiež chcem v takom žiť.

nedeľa 22. februára 2015

O dňoch, ktoré začínajú vyvešaným žltým prádlom





Susedia perú monochromaticky: dnes sa rozhodli vyprať všetko žlté - tie veci svietili trepotajúc sa medzi ešte holými kostrnkami stromov ako niečo veľmi živé a mne bolo jasné, že si nemôžem obliecť nič iné, než žlté pančuchy. 

V sobotu je na námestí ticho (vzdialená zmes hlukov, turistická sprievodkyňa, dieťa stojí a pozoruje hlúčik vtákov, nehybnosť verzus povievajúce vlasy, povievajúce lúče, čo už aj naozaj hrejú...)
- prikladám Ti na ucho plastový pohár od piva: že to znie ako more?) Odpovedá mi zvuk vysávača z kostola, o ktorý sa opierame: mám rada prozaické zvuky z metafyzických miest. Zavriem oči, nastavím tvár do slnka - svetelná explózia za viečkami, asi som sa práve rozhodla, že už sa nebudem mať zimne.

Byť vonku "do tmy". Po večeroch, ktoré už majú trochu iný odtieň a vôňu, vyrábať niečo žlté a ružové. (Ruže za jedno euro vyložené pred kvetinárstvom sú nasiaknuté príbehmi. Jedna nám robí spoločnosť pri káve, mačky ju ešte nestihli zožrať. Keď k nej nakloním ucho, rozpráva rečou sobotného mesta, pokojným jazykom holubov). Pomaly sa ozýva ten smäd, to nenápadné volanie. Začína nové obdobie.