...a na konci Leta stála Chalúpka

...na konci leta stála chalúpka, mala hrubé steny ovešané levanduľou a husté periny chrániace riedky spánok, z ktorého nás budili podivné sny a zima prichádzajúca z ešte vzdialených krajov a ľadovcových okrajov - 

nie, neboli to ľadovce, len pompézne biele masy paplónov vo vypaplónovanej izbičke z tmavého dreva --

ľadovce, tie sa mi snívali, rovnako ako skutočnosť, že kto tu zaspí, už nevyzlečie pyžamo, bude sa živiť navždy záhradnými černicami a nikdy nezostarne

(ľúbim mojich Priateľov, že trvajú v čase)

August stráca pierka

Že leto končí som si uvedomila s červenejúcimi sa jablkami v susedovej záhrade, s ponožkami na nohách a s kardamónom vhodeným do čaju. Opäť všade stretávam holubie pierka. Stráca ich august? Okrem peria má ešte našuchorené oblaky. Tie nestráca, ale keby, trebalo by nimi vypchať vankúše. A hlavy. 

Rám

Z lásky k obrím starým rámom a lícnym kostiam Franza Kafku. Veľryba priplávala od LOTRa.

Augustové búrky

1/ Pobúrkový čas na okne, ticho, než sa ľudia opäť osmelia z domu obchádzať kaluže (každé ráno radosť, že konáre stromu sú bližšie a bližšie, zachvíľu nám do izby vrastie strom)

2/ Tučnejúce gaštany, ľahké horkasté odtiene jesene (zatiaľ viac v hlave než naozaj)

3/ Šalviový čaj a Balthus, Ty mačací kráľ! Ľúbim ako na Tvojich obrazoch všetci urputne čítajú a spia (áno aj toto sa dá urputne)

4/ Obraz/odraz v starom prázdnom ráme, znenazdajky strom, vonku hrmí, trochu strach, ale iba trochu.

Len fragmenty, máte nejaké svoje augustové esencie?

Paint me blue, blue like the sea

Plavím sa v tejto pesničke (na odľahlé ostrovy)

Niečo o Alici, opäť

Zvykla si byť

Starí duchovia, vôňa šalvie a levandule---ľahni si a voňaj---tie kvety vraj netreba polievať, už ich možno sušiť (úpal vonia ako sušené kvety, úpal prejde, Ty prejdeš krokmi vyliahnutými z tichých skúmaviek, krokmi, čo ťaháš za sebou ako tóny sláku

Prelezieš všetko, červovito

--Teraz neodchádzaj, teraz choď-- Mala si rada ako svetlo preniká pod dverami a cez kľúčovú dierku

Ja nie Ale ja som sa nebála vtedy na cintoríne náhrobku istej Apolónie Bábikovej zato som ľúbila svoj odraz v zrkadle, v zahmlenom výklade, v okoloidúcej električke: už nie, Ty stále

Ideš

Zostaneš, keď sľúbim že si zoženiem iný zošiť Taký, čo sa vždy zmestí do kabelky

Taký, do ktorého vôjde hlava kedykoľvek poľahky

a budem Ťa fotiť viac

Lenže obrázky nie sú nikdy nami Sú to len odrazy, to nevieš pochopiť

Hiding place

"Come closer and see

See into the trees

Find the girl 

If you can

Come closer and see

See into the dark

Just follow your eyes

Just follow your eyes"

-The Cure-

Dnes len cudzie písmená a stratenosť za zrkadlom