Ahoj október, vidíme sa o rok

Október odchádza, trúsi za sebou kúsky slnka a všetkej tej žltej, ktorou bol naplnený. Černejúce stromy nasávajú tieto fragmenty, zásobujú sa teplom tak, ako je to vlastné všetkým čiernym veciam. Prilietajú havrany a krátke dni. A ja sa teším na šuchotanie listami v gumákoch, dlhé večery s podomácky vyrobeným korenistým čajom, pečenie v našej náladovej trúbe, ktorá predsa asi len slúži viac ako zdroj tepla v kuchyni, než trúba a splývanie Borisovho kožúšku s lesnými chodníkmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hmla, ktorú nevidno

Akoby dnes všetko obalila neviditeľná hmla. Stúpa z mokrého chodníka, z pokrútených listov, prelezie zatvoreným oknom, zamotá sa do vlasov. Ale len tak, neviditeľne. A človek má zrazu celkom studené ruky.

 

Makulienka.

Balkón je dosť často mojím ateliérom. S impresionistickými záhradami a stromami tak farebnými, že by som sa na ne mohla pozerať celé hodiny. A Linda tam trúsi mak, je to tak...

Októbrový džem

Mám rada mäkké, po trávniku sa ospanlivo povaľujúce tiene stromov... takéto farby by sa mali zavárať ako džem na zimné dni.

 

 

Narodeniny!

Tento blog som si dala k narodeninám. Čo na tom, že presne o 4 mesiace a 1 deň neskôr... darčeky, čo doputujú k majiteľovi dávno po tom, čo sa na nich zabudlo, majú svoje čaro. Akurát, že vtedy sa všade povaľovali lupene, jahody tvorili súčasť denného jedálnička a náš strom za oknom bol zeleno-zelený.