nedeľa, 29. decembra 2013

Ako vrana

Ty tma dlhých zimných večerov, naliala by som si Ťa do pohára, keby to šlo. Som si istá, že chutíš ako víno. Červené. Trochu divé.
Mám rada tieto po-medzi-predsviatočné dni. Je to samostatné ročné obdobie, keď už tie štandardné ročné obdobia prestali existovať. Vyľudnené a opätovne kolonizované ulice. Zvykla som bývať doma a pozerať rozprávky. Alebo čítať, celý deň. Aj noc. Odkedy som presťahovaná, nemám televízor. Je to fajn. Od susedov sem tam niečo začuť. 27meho sedím v sushi bistre a jem polievku, čudujúc sa, že svet sa tak rýchlo spamätal a existuje svojim bežným životom. Tety trúsiace klopkanie cestou do práce. Autobusy, tváre v autobusoch, čo sa mihnú a pokračujú v ústrety nejakým celkom iným dňom. Sem tam stretneš na ulici Čaro. Také, čo niekam netrafilo. Alebo je proste pouličné.
A ja mám meniny. A návštevy.
Potom ten blížiaci sa Nový rok. Pre mňa je to vždy tajomné, predstavujem si ho ako srnku na zasneženej čistinke, alebo tak. Nachvíľu sa mihne, kým ho nevydesia všetky tie trochu nezmyselné výbuchy a bujarosť. A nastane.
A ja, "v pochmurném peří úvah jak vrana kráčím osaměle, hloubám, když zimní noc se blíží..."

Fotky: prvá teraz, ďalšie 2010 - to už fakt fotím tak dlho?
Úryvok z básne "Zimní krajina s vranami", S. Plath, originál napríklad tu, prečítajte si, zavrante sa...

utorok, 17. decembra 2013

Schlosshof

Neviem, či je to nadmerným čítaním Detí z Bullerbynu, Večne spievajúcich lesov a ďalších predvianočných záležitostí kde sa riadky hemžia gazdovstvami, koňmi, snehom a komory sú plné (ó áno, túžim po takej tej zimne plnej komore a miesto toho som rada, že vínovou flašou vaľkám po kuchynskom stole jednu clivú dávku lineckého cesta), ale v tomto čase túžim byť presne na takých miestach, aké vidíte na fotkách nižšie. Vybrala som sa na prechádzku za hranice (a vôbec, ono je to pekné vybrať sa na prechádzku za hranice, keď to sviežim krokom trvá tak hodinu), do rakúskeho Schlosshofu. Boli tam ťavy, davy, veľa svetielok (jú!!!), zakliaty les a punč (z ovocia zo zakliateho lesa, pochopiteľne). A pešia cesta domov, pomedzi polia, tmou, za mesiacom. (Do lineckého cesta mi spadla mihalnica, znamená to, že tomu, čo ju zje, sa splní želanie?)

 

streda, 11. decembra 2013

The light from one

Obrázky "z dlhých zimných večerov"... mali by sme tú rajčinu z obločnice dať už dnu, alebo..? Zuzka vystrihuje vločky z papiera. Ja sa ponevieram okolo po jej izbe, omotávam foťák do niečoho bieleho a veľmi efemérneho a vykladám čosi o hyacintoch. Čas si ide...no, takým tým nočným časom, keď môže byť ešte veľmi málo ale zrazu aj  veľmi veľa hodín. Počúvame zvuky nášho domu a Ane Brun, familiárne nazývanú Aňa, aby sme mali taký ten severský pocit, že za oknom tri metre snehu...a naša rajčina. Zuzka vo vedľajšej izbe možno zachvíľu nebude, tak ju musím veľa, veľa fotiť.
 
Pictures from "the long winter evenings"... should we already put our tomato plant inside, or..? Zuzka is creating paper snowflakes. I hang around, wrappin´ my camera into something white and ephemeral, talking about hyacinths. Time goes... in the "night-time way", so it could be very early, but also very late... we listen to the sounds of our house and to Ane Brun, who we familiary call Aňa. So we can create this nordic feeling of three meters pile of snow behind the window...and our tomato. Zuzka is maybe moving away soon, so I have to take many, many pictures of her.



 









nedeľa, 8. decembra 2013

Let it snow or let it be

Sneh zmenil skupenstvo a papierové vreckovky vo vreckách sa zmenili na sneh... vyrábam balíčky, čo poletia ďaleko, sú v nich pierka a nie sú vianočné, ozdoby z baliaceho papiera (ktoré tiež nie sú vianočné) a so Soňou zdobíme nindžov medovníky hýrivo oranžovou v kombinácii so zelenou, mrkvový manifest! Ale kúpila som si vianočnú pohľadnicu s dievčatkom listonoškou, Zuzi vraví, že tá obálka je príliš veľká, čiže disproporčná, no ja si len myslím, že tam má veľké správy.
"Karkulka!" vykríkne na mňa pani Dorota hnaná vetrom ulicou, je to jedna z tých bratislavských Bytostí, ktorú možno stretnúť ako ide odniekiaľ niekam a rozpráva sama sebe, vetru, ulici, niekedy okoloidúcim - o dôležitosti pávieho pera a brigáde v ovocinárstve, keď bola mladá, vlasy jej povievajú okolo hlavy, je krásna, neprítomná a má červené vyštípané ruky.
Karkulkovskú červenú čapicu vymením za ružovú, jarnú, "a ty poznáš taký ten dážďovkovský smrad, na jar, keď veľa prší?", pýta sa Soňa. Poznám ho, poznám rovnako dobre ako skutočnosť, že v blízkosti tehotných žien je stále jar. Tak.
Duch Vianoc, kde si, kde je, stretli ste ho..?
 


 
 


 

štvrtok, 5. decembra 2013

Birdsong

Na počesť prvých holubov, čo navštívili zimný bufet na mojom parapete dnes niečo vtáčie...

Cuckoo
 
In April, I open my bill
In May, I sing night and day
In June, I change my tune
In July, how far I fly
In August, away
 
 
Fotky z môjho archívu, 2011-2013/ From my photo archive 2011-2013





Lyrics: "Cuckoo" Benjamin Britten