nedeľa, 29. marca 2015

Spring eaters

Zjedli jar, ešteže jej je vonku stále dosť. Mungo klíčky naklíčili príliš, vo fáze, keď už pripomínajú malé rastlinky, ich mám morálne zábrany jesť:) (Klementínka zábrany nemá, klíčky však budú zasadené a vyrastie z nich kúzelná fazuľa až nad oblaky...)

streda, 25. marca 2015

Tuesdays after

Prechádzky po utorkovej terapii medzi krásnymi starými domami, kde pavúky lovené krásnymi starými mačkami opriadajú tých krásnych starých obyvateľov --- v hlave mi vždy doznievajú slová, obzerám výklad najsmutnejšieho a predsa milého kvetinárstva a občas lačne vojdem do Artfóra a chcem všetky tie knihy 
(chcem a chcem a chcem)
Je niečo magické na práci, ktorá ma núti byť zahrabaná v krásnej literatúre a v japonskom haiku a v Emily Dickinsonovej, ktorá vraj nerada vychádzala z domu a doktor ju musel vyšetrovať cez pootvorené dvere a v ďalších, ktorí ešte len prídu do mojej police. Hľadať vo všetkom inšpiráciu, snažiť sa hľadieť na veci čistým pohľadom (alebo špinavým objektívom...)

Vedeli ste, že poézia v čínskom znaku shi znamená niečo ako "chrám slov" a inuitské "anerca" je označenie ako pre vytváranie poézie, tak pre dýchanie? 

Vdychujem a teším sa až začne kvitnúť orgován. 
A toto bol zvláštny film: Poetry

štvrtok, 19. marca 2015

Birdsongs at 5 A.M.

Vtáky o piatej ráno spievajú hlučne, tak hlučne, alebo sú to moje vlastné myšlienky, tie tesne než sa rozvidnie - všetko sa zdá tmavšie o piatej ráno - ale keď môžu byť hore tie spevavce a ľudia v ospalých medzimestských autobusoch tak prečo nie aj ja. 
Vstať do dňa, ktorý ešte nezačal, do žmúrajúcich mačacích pohľadov. Kým do kuchyne prenikne svetlo, stíham spraviť kávu a raňajky pre Teba, obed pre Z., nasadiť si vcelku čulý výraz a ležérne pokyvkávať papučou čítajúc Skácela, tváriac sa, že takto je to obvyklé --- myslím na prababičky, ktoré už o ôsmej majú hotový trojchodový obed, každý deň. 
Mačky raňajkujú s nami, nemajú nič spoločné s rannou ľudskou krehkosťou a ľahkou nevrlosťou, tešia sa, že každá má zrazu jedny ľudské kolená len pre seba, pradúc mi do kávy. 

pondelok, 16. marca 2015

Blue monday.

216-te výročie Anny Atkins, nežné modré listy v Googli. Snežienky zo sobotnej ostravskej svadby mojej milej M. A potom už len to dnešné slnko, mačacia asistencia  a zopár zásahov na záver.
Mačací "active art" :)
Vincent je frustrovaný zo slnečných prasiatok odrážaných sklom na stene

utorok, 10. marca 2015

Not knowing when the dawn will come

"Nevím, kdy přijde jitro, 
otvírám všechny dveře, 
má peří jako pták
či vlny jako moře?"

/E.Dickinson/

nedeľa, 8. marca 2015

Tulipány, komíny!

Mesiac kníh a potulky online antikvariátmi, radosť z balíčkov v schránke v hnedom papieri--- (mám rada aj potulky reálnymi antikvariátmi, ale odkedy mi knižný pán odmietol predať veľmi vytúženú knižku lebo by sa mu zrútila hromada kníh, kebyže s ňou manipuluje, tak v online antikvariátoch snáď nič na nikoho nepadá, len tie knihy do mojej schránky.) 

Posledné jari som si zvykla požičiavať Cummingsove Tulipány a komíny, v tých básňach je niečo priezračné, ľahké a nástojčivé zároveň, asi ako modrosť okolo šiestej večer, rozkvitajúci zlatý dážď a roztržitá existencia v strieborných poltopánkach. No a teraz ich vďaka ČierneNaBielom konečne mám, svoje personálne tulipány aj komíny, už len na ne vyliezť - na tie komíny - a hompálať nohami v strieborných poltopánkach--- hoci čím som staršia, tým viac sa bojím, tým viac sa uspokojím aj s tulipánmi bez komínov. Od budúceho týždňa však nastupujem ako biblioterapeut, čo znamená terapeut využívajúci pri práci knihy, aj to je tak trochu cesta na komín, bude to asi dobrodružné a teším sa na to.

pondelok, 2. marca 2015

Prebúdzanie medveďov

Kilometre vyľudneným lesom, viem, čo robiť keď mi cez cestu prejde čierna mačka, ale neviem čo robiť keď cez cestu prebehne vyplašená srna. Napiť sa z potoka, zmeniť sa tiež na srnu, bežať, bežať ako rok, už je marec. Najradšej mám tieto medziobdobia: okamih pred tým, než všade vypukne zeleň, než je jar príliš rozjarená a človek nepokojný, trochu zbláznený. Ešte chvíľu všade len béžová, hnedá, zlatá, minuloročné lístie. Ideálne svetlo kĺžuce medzi nahé telá stromov: nachvíľu zadržať dych, potom sa zhlboka nadýchnuť, stáť na čistinke a mať v hlave čisto.

Cestou domov míňame domy s divokými záhradami, prístupovými cestami zhltnutými popínavými rastlinami. Domy čarodejníc, až budem stará a s dvadsiatimi mačkami, tiež chcem v takom žiť.