One year.

Dnes má blog prvé narodeniny a toto je zároveň príspevok číslo 100:

--čítať s primeraným pátosom--
"Hej, naplňte všetky čase, veľký deň sa slávi, 
posypte stôl gombičkami, otrubami z trávy, 
strčte myši do čajníka, mačky zas do kávy, 
tridsaťkrát tri razy "Sláva!" Alicu nech zdraví!"
/L.Carroll/
--koniec pásma pátosu--

(K písaniu pribudla jedna mačka na kolená, druhá na klávesnicu a do kávy ich strkať netreba, lebo tam podľa všetkého zachvíľu spadnú aj samé. O okno sa opäť opiera hmla, jemne, je plná vôní a príbehov, ktoré sa počas roku snívali námesačným ľuďom a lesným zverom. Myslím si, že hmla málo dbá na výročia a o to viac si dnes cením jej prítomnosť. Tiež si vždy cením, keď sa v tejto králičej nore zastavíte, zanecháte nejaké písmená, či len otlačok prsta/nosa na zrkadle: viem, že momentálny svet je preplnený vetami a obrazmi a preto to nie je len tak, keď sa rozhodnete zablúdiť práve sem. Ďakujem.)

Make magic happen.

Doma. Vincent loví motýle a tekvice. V posteli tróni zajac. Aj v susedovej záhrade tróni zajac. Vyzerá spokojne. A ja som bola nespokojná (asi ako Mona Lisa na druhej foto), ale už som spokojná.

Sunday morning

Dozrel čas na ďalšiu nedeľnú sériu. S množstvom slnka zapleteným do záclony, s kávou z Danielovho hrnčeka (pretože tu nie je, nie som zvyknutá, že tu nie si), s Virginiou (hľadám v jej Denníkoch, čo robila 12. októbra) a s dierou na pančuche (občas strach, že tou dierou v pančuche vypadnem, celá). V noci množstvo snov a ráno v hlave Velvet Underground a táto pesnička

Sunday morning
Brings the dawn in
It's just a restless feeling
By my side

(Ležat na parketách a sušiť si vlasy v tých svetelných škvrnách. Mať ich plné mačiek  tepla)

Hello, october (hello, new friends)

Október, už. Ráno film v posteli a pitie čaju s citrónom a medom. Vstaneme, raňajkujeme príliš tvrdé hrianky, fínsky chlieb, tvrdé Fínsko. D. vysťahuje z kuchynského plafóna húsenicu, pijeme zázvorovú vodku. Varím opäť čaj (s medom a citrónom), zisťujem, že nemáme citrón. Pijeme čaj bez citrónu. 

Otvoríme okno dokorán, do stromu, pozorujeme sýkorku. 

Ideme kúpiť citróny a rozdelíme si obed z vietnamského bistra. Vonku je svet presiaknutý slnkom a pretkaný pavučinami babieho leta. Šuchoceme nohami v lístí. Na ulici je teplejšie ako v byte.

Doma pozeráme film o malých švédskych pankáčkach (ktorý nedopozeráme). Varím čaj, riešime, čo s obývačkovým pavúkom. Stmieva sa, pozažínam všemožné svetielka a snažím sa pracovať. Potom vyháňam mole. Stále ich neviem zabíjať. Zhasnem svetielka, otvoríme okno a ovoniavame noc "Voní to tam ako hmla. Ako slaninka. Jeseň.". 

Na druhý deň adoptujeme nových kamarátov. Nazvem ich Vincent a Klementína. Už nemôžeme len tak otvárať okná. Večer miesto filmu pozorujeme hrajúce sa mačiatka.