"Tikot hodinek. Černé kočky rozkousali bílé domino. Skořicové lodě vpluly do spících přístavů. Kde nikdo nečekal. Tak krátce se sní. A ona zašifrovaná již se probouzí. Protírá sobě popůlnoční oči, co noha nohu mine, vlasy rozpouští. V svétlo, jež na hrebíncích nesou pyšní kohouti. Dům větru se otáčí."
/Vít Obrtel/
Je jún. Júnové jahody. Mala by som sa učiť doma na štátnice (áno opäť), ale keďže robím množstvo pofidérnych rozhodnutí, radšej vystojím hodinu v rade na mangovú zmrzlinu z Kounu. A beriem seba, jahody a štátnicové otázky na piknik. Alebo minivýlet. Zaspávam počas dňa a snové ingrediencie sa zvláštne miesia s teplom a okolitým šumom. Raňajky tri krát denne. Svetlo do deviatej. Do okna nám vrastá strom. Sníva sa mi, že spím na strome.
Našli sme psa a nazvali ju Lujza. Mačky sa zmenili na ježkov. Našli sme psieho majiteľa. Povedal, že Lujza je Frida. Mačky na celý incident zabudli a pokúsili sa zjesť pivonky.
Jún má holé členky. Chodím pešo a tie najkrajšie červené topánky robia otlaky. Chodníky s kobercami z opadaných agátov, Rovnakosť vôní v čase dodáva bytiu zvláštnu stabilitu. Orgován vystriedaný jazmínom, jazmín vystriedaný pokosenou trávou a niečím veľmi ovocno-hýrivým z HM, čo zostáva tri metre za okoloidúcou slečnou. Rána a večery sú príjemné, ale počas dňa sa občas vynára tá beztvarosť. Vôňa koľajníc, aj keď ju necítiť. Pehavá tvár za sklom MHD. Maky v červených krinolínach. Je jún, začiatok, a okrem toho, že mám štátnice (áno opäť) a narodeniny (áno opäť), vôbec netuším, čo bude na jeho konci. Ale prajem merry strawberries.
