Sobota bola školská, ale najmä vlaková (ó áno, vy vyčakané čakárne s dlážkami plnými jemného chrapotu, pocit prázdnej peňaženky, brucha a chladu pod zadkom, všetky psychické stavy po ohlásení ďalšieho 120 minútového meškania počnúc zlosťou, mentálnym zničením českých dráh až po laškovnú rezignáciu, keď rozprávam do kamery o svojom názore na Nitru, kde som nikdy nebola, dosť opitému adolescentovi). Tak som to v nedeľu chcela dohnať, čiže napriek dažďu sa kreslilo pri káve a ríbezľovom víne, rozprávalo s Chvostom mačacou rečou, adoptovali sme knihy, stretávali veselých ľudí, vianočnili sa na trochu roztopenom Hlavnom, zabudla a spomenula som si na klobúk (ktorý deň na to zmizol nenávratne) a hlboko prehlboko premýšľala nad tým, prečo a každom blogu musia byť fotky muffinov - Zuzka práve napiekla také s bielou polevou, vyzerá ako sneh a vlastne to bola predzvesť, ale to už je iný príbeh...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára