Treba robiť celkom, ale celkom iné veci než si nasádzať na tvár tieňomriežku a namáčať ruky do svetla, čo sa prapodivne rozlialo po stene, ale...
Skoro ráno ma zobudilo krákanie vrán, ktoré s týmto slnečným dňom, odohrávajúcim sa práve za oknom, nemalo vôbec nič spoločné, čerstvé svetlo som nariedila bielou kávou, no moje myšlienky zostali celé zavranené. Takže krá, miesto písania prác periem vo veľkom, temná ako perwoll black magic, strihám si nechty, rozštiepené končeky vlasov, čistím objektív, vyrábam z obrusu záves... a medzitým začal december, takže toto mal byť taký ten škoricovo-pomarančovo-na-okno-lepím-snehové-vločky-hoci-vonku-to-vonia-ako-jar post, nuž ale nabudúce.
mám studené nohy a nos, snažím sa zakryť až po končeky vlasov a len sledovať dianie okolitého sveta za oknom, bez náznaku ľahostajnosti a výčitiek svedomia, že o 3 dni mám zápočet na ktorý viem len minimum, ďalej pokračujem v tejto nečinnosti
OdpovedaťOdstrániť:) (len to ucivo k zapoctu si strc pod vankus a je to)
Odstrániťočividne som už stará, keď mi takýto trik nepomáha :D
Odstrániť