Sneh zmenil skupenstvo a papierové vreckovky vo vreckách sa zmenili na sneh... vyrábam balíčky, čo poletia ďaleko, sú v nich pierka a nie sú vianočné, ozdoby z baliaceho papiera (ktoré tiež nie sú vianočné) a so Soňou zdobíme nindžov medovníky hýrivo oranžovou v kombinácii so zelenou, mrkvový manifest! Ale kúpila som si vianočnú pohľadnicu s dievčatkom listonoškou, Zuzi vraví, že tá obálka je príliš veľká, čiže disproporčná, no ja si len myslím, že tam má veľké správy.
"Karkulka!" vykríkne na mňa pani Dorota hnaná vetrom ulicou, je to jedna z tých bratislavských Bytostí, ktorú možno stretnúť ako ide odniekiaľ niekam a rozpráva sama sebe, vetru, ulici, niekedy okoloidúcim - o dôležitosti pávieho pera a brigáde v ovocinárstve, keď bola mladá, vlasy jej povievajú okolo hlavy, je krásna, neprítomná a má červené vyštípané ruky.
Karkulkovskú červenú čapicu vymením za ružovú, jarnú, "a ty poznáš taký ten dážďovkovský smrad, na jar, keď veľa prší?", pýta sa Soňa. Poznám ho, poznám rovnako dobre ako skutočnosť, že v blízkosti tehotných žien je stále jar. Tak.
Duch Vianoc, kde si, kde je, stretli ste ho..?
objavila som tvoj blog pred nedávnom a už teraz patrí do súkromej top 5. :) krásne píšeš a nádherné fotky ( 4.fotka z hora najkrajsia).
OdpovedaťOdstrániťZuzka, to ma tesi, ja som sa tu tiez objavila len pred nedavnom a stale objavujem tieto virtualne vody:)
OdpovedaťOdstrániťja duch vianoc nepociťujem už nejaký ten rok :D ono to vždy tak rýchlo zbehne, že človek si ani neuvedomí, že boli nejaké sviatky
OdpovedaťOdstrániťa veľmi sa mi páči posledná fotka :)