štvrtok, 16. januára 2014

Pri takomto splne si artistky lámu väzy

Po tých všetkých foteniach tatarákov a retušovaní sračiek  výkalov výstavnej hydiny som potrebovala niečo iné. Pávie pero napríklad. Pani Dorota: Odkiaľ máte to krásne pero? - Kúpila som si. - Hmm, to je pekné, že vám milý dal pávie pero, hmm, hmm. Pani Dorota má svoj svet. A ja svoj. Rozmáha sa v ňom Nespavosť. Snažím sa ju uväzniť do miniatúrnych makovičiek od Sašky, avšak neúspešne. Veľrybie zvuky prvých ranných trolejbusov. Za nimi Vrany. Potom D. a jeho budík, dom ožíva a dychtivo nasáva svetlo, všetko je zrazu na svetelný pohon. Neviem, čo si počať s tým nočným časom. Telo je ťažké a štrikovanie neovládam. V hlave počítam zrnká maku, keď vstanem, vytrasiem ho z vankúša. Ale vypadne len veľké množstvo peria.
Titul: ukradnutý z Neba nad Berlínom

2 komentáre: