Nebe je zatažený

"a dážď 

prichádza tak ticho, 

kým so zatajeným dychom

hľadám veľkú hudbu 

v malom rádiu"

Viete, po daždi sú chodníky ako jedna veľká obrazáreň - aj bežná chodníková špina je zrazu vznešenejšia, stáva sa súčasťou maľby... stačí len chodiť a pozerať sa ako vietor či kvapky hýbu tými zrkadlami, ako ľahko sa zahrávajú s našimi odrazmi, ktoré sú chvíľu nami a hneď na to len škvrnou. Sme taký súčet krehkých častí plávajúcich na hladine, ale verím, že nie len to, že často sa aj ponárame len tak

na jeden nádych a na vlastné riziko

/a tiež verím, že raz prídem na podstatu mojej fascinácie odrazmi/

A ešte kúsok Psík vojákov:

"Prší
a kéž by dlouho nepřestalo
smývá to špínu
špínu mých vědomí
nahrazuje naděje"

(text hore je zas z piesenky Živých kvetov)