"Bylo to poetické odpoledne..." 

Well, I´m beginning to see the light

Wine in the morning

and breakfast at night, 

well, I´m beginning to see the light

(Vyliezť z tunelu a pustiť si Velvet Underground, vonku snežili topole)

Svetlo(placho)

Autoportréty. Aj keď, asi si tie bytosti na obrázkoch žijú celkom svojím životom, hlavne tam uprostred sa priopilá Ofélia máča v mesačnom splne, snáď sa neutopí, nie tentokrát.

Mám rada tieto prízračné série, asi, že sú také nie celkom páčivé a azda preto viac skutočné. A možno vás unavuje toľká čierna a biela, ale vedzte, aj dážď a vietor sú bezfarebné, aj čerešne v susedovej záhrade, než dozrejú, len obloha je v tejto chvíli celkom dramaticky fialová a kebyže je zima verím, že z nej nasneží.

Chcela som však obrániť bielu, že je to predsa tiež farba, ale moje zanovité presvedčenie o tiziánovskej bielej je skrz naskrz fikcia: jestvuje len zlatá, hrdzavotiziánovitá... ako to svetlo čo sa leje z pouličných lámp. Škoda, že je tak ďaleko, natočiť si za šálku, vypiť s kvapkou mlieka.

Pretrváva pocit anglického vidieka, chuť čítať rozprávky o cornwallských škriatkoch Bucca Dhu a Bucca Widn, ktorí sú zas jeden čierny, druhý biely... na stene nočná mora, pod dekou príjemne.

Tak trochu Anna zo Zeleného domu

...ktorá cestou vo vlaku štrikuje, vie hrať na ukulele, húpe sa uprostred lúky na práve kúpenom kresle z blšieho trhu a je spriaznená duša (po annovsky). 

Hoppipolla!

"Hoppipolla" ako skákanie v mlákach po islandsky a táto pesnička od Sigur Rós

Švédsky sveter, čaj s citrónom a medom

Keď som bola malá, bála som sa príbehu o mlákovej "Mláčnici"

Tma vonia bazou, jazmínom a zmoknutými vlasmi

Dažďodni

...ružová všade a zmoknuté plátenky na parapete

Niečo o Alici

Sen o prodromálnej Alici zívajúcej zo zrkadla...povedala --ten kosák na oblohe neslúži na stínanie hláv!--Máj je tehotný mesiac. Na prvej fotke práca do školy/ knižka z antikvariátu zabalená štíhlymi rukami panej Steinerovej. Nechávam si ich zabaliť vždy, do papieru -ako kvety, do sáčku -ako čerstvé pečivo. Dievčatko zo starého obrázku, čo mi vypadlo z akéhosi zápisníka. Kto bola a prečo jej hladko učesaný pes stojí na tom smiešnom podstavci?

Rána sú ružové ako moje vlasy, farba z nich zlieza spolu s odchádzajúcim orgovánom. 

A o Alici teda inokedy...zatiaľ tu.