pondelok, 9. júna 2014





Učím sa. Na tie štátnice...čo nie sú prvé ani posledné. O duši, oduševnelo aj bezducho... Učím sa rada, ale krikľavooranžové lepiace papieriky nezapadajú do môjho estetického konceptu. Štrbinou okna sa vlieva do izby teplo a po parketách sa roztancujú malé dúhy. Štrbinou oka sa pomaly a unavene vlieva poznanie. 

V obraze sa zrkadlia štátnicové šaty. Biely golierik je základ. Borisa zmáha teplo, ale túli sa ku všetkému psycho...ému. Myslí si, že s hlavou na psy-knihe sa mu budú snívať tie správne psie sny. 

Túlim sa ku všetkému psycho-nelogickému. Posledné dni sa mi sníva priveľa, no ráno si nepamätám nič. Ach, Karol-Gustáv-Jung. Ty by si vedel, čo to znamená.

4 komentáre:

  1. (to je ten moment, keď mám potrebu nejakým spôsobom vyjadriť, ako veľmi sa mi páčia fotky a slová, ale nič zmysluplné mi nenapadá a potom to dopadne takto nezmysluplne a zátvorkovo)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) ale nie, praveze to je najmilsi nezmyselno zatvorkovy komentar, sama mam ten pocit casto ked sa neuspokojim s napisanim niecoho ako "pekne", "dobre" co nedajboze "zaujimave" (vsetko to vyznieva tak hodnotiaco a vlastne nie je z toho jasna ta esencia ze preco), tak nenapisem nic. Nezmyselna zatvorkovost je oslobodzujuca, nech zije!

      Odstrániť
  2. Tvé fotky mají tak nádhernou atmosféru! Přeji hodně štěstí.

    http://ordinary-silly-things.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem, ked nezaberie biely golierik, stastie sa bude hodit !

      Odstrániť