nedeľa, 18. januára 2015

Neige












Vo Francúzsku nemajú sneh ale neige a toto slovo bola pre mňa vždy farba - niečo ako úplne prvý okamih zažínania lámp, keď vo vzduchu vonia Figaro alebo strašne vzdialená predstava cukrovej vaty. Aj tieto fotky sú neige, Klementínkine labky sú neige a pivonka vo váze je tiež neige. Neige nemá nič spoločné s hutnou vrstvou snehu, je náznak ľahkého, príjemného nepokoja v tomto zvláštnom pred-predjarí.

Mám rada, ako sa zreničky mačacích očí rozširujú napätím a nepokojom (keď striehnu na moje ruky, svoje chvosty, na nejaké neviditeľné vlákna existencie). Chodím veľa po vonku a nedostatočne sa obliekam, v strieborných topánkach a 150-ročných šatoch (posledná foto) skáčem po blate (tiež striehnuc a loviac tie neviditeľné vlákna existencie). S hlavou otočenou do stromov si uvedomujem, že holé konáre pripomínajú neuróny (zas tie vlákna!). "Je to divná predstava, že chodíme takto v niečej hlave", vravíš na prechádzke parkom. Vo vzduchu je niečo čisté, sklovito-krehké, Rok je stále nový.

3 komentáre:

  1. Moc ráda čtu Tvé posty. Jsou plné, nacucané... magií. ;) Tak nějak jdeš na slova.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vďaka milá, ono často mám pocit že veci okolo sú nacucané nejakou mágiou, ktorá sa pri kontakte so slovami stáva veľmi prchavou substanciou. Ale asi to má stále zmysel, nejak to s tými slovami skúšať

      Odstrániť
    2. :) akorát bych opravila svůj překlep "jdeš ZA slova" a právě proto mají nadstavbu a magii

      Odstrániť