mikuLOV(E)

Mikulov. Predpremiéra filmu Takový barevnej vocas letící komety v milom miestnom kine. Hudba v hlave po filme sa mieša s hudbou miestneho vetra a letí niekam ďaleko, za červené strechy. Jeme slivky zo stromu na starom židovskom cintoríne - je v tom niečo strašideľné a pekné zároveň - zomrieť a stať sa stromom, ktorý dáva ovocie. Pred cukrárňou ospalého námestia spí červená mačka, nedbá o letných hostí a život malého námestia. V noci skáče po červených strechách, chce zaťať drápky do farebného chvostu letiacej kométy, čo sa trepoce v mikulovskom vetre.

Running days

V lete má asi veľa ľudí pocit bytia nažive a množstva možností, čo chápem, ale nezdieľam. Slnko hlboko pod kožou, tvoriť súčasť toho stojatého vzduchu, zvíreného prachu na nepokojnom chodníku spáleného mesta voňajúceho letným večerom a opaľovacím krémom. Cez deň zatemniť okno hrubou roletou: pevnosť tieňa s chabými základmi. 

V izbe s nami žije zelený koník, asi je zmätený z tých lúčnych Ikea obliečok, Snívajú sa mi v nich košaté sny, spánok sa zmenil na strašnú džungľu. Mám fotopráce, kým si hľadám prácu, preto mi nezostáva čas fotiť si len tak pre seba. Spotené pohovory, biela blúzka ako prapor hlásajúci, že možno byť kýmkoľvek. Blúzka je pokrčená a ruky mi voňajú prachom. 

Idúc vyschnutými korytami ulíc počujem, ako sa moja krv pomaly mľandravo valí dolu žilami. Tma plná dokonale nehybných svetiel nachvíľu pripomenie more. Mäkký večer: modrý. V hrudnom koši šuchot vysušeného lístia.

(Vitajte, predjesenné dni!!!)