Running days

V lete má asi veľa ľudí pocit bytia nažive a množstva možností, čo chápem, ale nezdieľam. Slnko hlboko pod kožou, tvoriť súčasť toho stojatého vzduchu, zvíreného prachu na nepokojnom chodníku spáleného mesta voňajúceho letným večerom a opaľovacím krémom. Cez deň zatemniť okno hrubou roletou: pevnosť tieňa s chabými základmi. 

V izbe s nami žije zelený koník, asi je zmätený z tých lúčnych Ikea obliečok, Snívajú sa mi v nich košaté sny, spánok sa zmenil na strašnú džungľu. Mám fotopráce, kým si hľadám prácu, preto mi nezostáva čas fotiť si len tak pre seba. Spotené pohovory, biela blúzka ako prapor hlásajúci, že možno byť kýmkoľvek. Blúzka je pokrčená a ruky mi voňajú prachom. 

Idúc vyschnutými korytami ulíc počujem, ako sa moja krv pomaly mľandravo valí dolu žilami. Tma plná dokonale nehybných svetiel nachvíľu pripomenie more. Mäkký večer: modrý. V hrudnom koši šuchot vysušeného lístia.

(Vitajte, predjesenné dni!!!)