Nový

Január: Čerstvý čas. Dni vlhké ako krídla čajky, plné rozmočených trávnatých plôch, roztrpčených týmto zvláštnym skorým predjarím. Aké smiešne obnažené sú tieto začiatky, odbalené, odmašličkované, nemám rada január, hoci... aj neobľúbený mesiac má svoje čaro. Asi také, ako stráviť celý deň v pyžame s mastnými vlasmi a smoliť esej. Zľahčiť to penou na kapučíne, vyšlahanej vianočným darčekom od Lindy: pripomína sneh a ten mi tu chýba. V bielom januári by som akiste videla nepoškvrnenosť budúcnosti a potenciál (presne ten, ktorý cítia vedci pri pohľade na tmavú hrudu sto metrov hlboko v arktickom ľade a ja pri neidentifikovateľnej potravine vytiahnutej z mrazničky, s vierou, že z nej bude obed..) Alebo by nastala už totálna hybernácia. 

Zatiaľ presádzam smutnú tesco mätu do veselej tesco zeminy, zháňam správny diár, dodržiavam vylosované predsavzatie "dôverovať žehličke, že je vypnutá" tým, že nežehlím... a bude sneh. Alebo jar. A celkom určite február, horší braček januára, takže kým nastane...treba si to užiť...

January: Fresh time! Days wet like seagulls´ wings, slushy grass, embittered by this weird-too-soon-early-spring. How strange naked are these beginnings: unpacked, with no curly ribbon anymore. I do not like January, though... it has its charm: like spending whole day in pajamas with greasy hair, writting an essay. Sure, cappucino foam will make it better: it reminds me of snow, which I miss these days. Snow would make it more bearable, clean, full of potential (same potential, which I feel looking at some unidentified grocery from freezer, believing it will turn into lunch:)

In meantime, I plant my sad mint from Tesco into happy soil, try to find the right diary for 2014, follow my randomly selected resolution ("trust your iron, that it is off") by doing no ironing... after all, February is the worse brother of January, so till it´s here...lets enjoy here and now...