nedeľa, 29. decembra 2013

Ako vrana

Ty tma dlhých zimných večerov, naliala by som si Ťa do pohára, keby to šlo. Som si istá, že chutíš ako víno. Červené. Trochu divé.
Mám rada tieto po-medzi-predsviatočné dni. Je to samostatné ročné obdobie, keď už tie štandardné ročné obdobia prestali existovať. Vyľudnené a opätovne kolonizované ulice. Zvykla som bývať doma a pozerať rozprávky. Alebo čítať, celý deň. Aj noc. Odkedy som presťahovaná, nemám televízor. Je to fajn. Od susedov sem tam niečo začuť. 27meho sedím v sushi bistre a jem polievku, čudujúc sa, že svet sa tak rýchlo spamätal a existuje svojim bežným životom. Tety trúsiace klopkanie cestou do práce. Autobusy, tváre v autobusoch, čo sa mihnú a pokračujú v ústrety nejakým celkom iným dňom. Sem tam stretneš na ulici Čaro. Také, čo niekam netrafilo. Alebo je proste pouličné.
A ja mám meniny. A návštevy.
Potom ten blížiaci sa Nový rok. Pre mňa je to vždy tajomné, predstavujem si ho ako srnku na zasneženej čistinke, alebo tak. Nachvíľu sa mihne, kým ho nevydesia všetky tie trochu nezmyselné výbuchy a bujarosť. A nastane.
A ja, "v pochmurném peří úvah jak vrana kráčím osaměle, hloubám, když zimní noc se blíží..."

Fotky: prvá teraz, ďalšie 2010 - to už fakt fotím tak dlho?
Úryvok z básne "Zimní krajina s vranami", S. Plath, originál napríklad tu, prečítajte si, zavrante sa...

2 komentáre:

  1. máš nádherné dni.
    (a páči sa mi,že nový rok je pre teba ako srnka.. to prirovnanie je krásne)
    a si krásna.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neviem, ci ja mam tie dni, alebo oni maju mna, v kazdom pripade najskvelejsie je ked clovek vobec nevie, kolko je hodin a ani ho to az tak nezaujima, a to je presne v tomto medzisviatocnom casovom pasme... krasny cas Ti prajem

      Odstrániť