Išla som do železiarstva a kúpila tulipány

Šli sme s D. do železiarstva kúsok od nás, pretože vodovodný kohútik občas vydáva zvuk, ktorý teta zo susedstva považuje za extrémne rušivý no a...pre dobro susedských vzťahov táto radostná výprava. Radostná, pretože je sobota, našou štvrťou sa nesie neochvejná rapsódia pachov všemožných obedov, je tak akurát, vtáky spievajú a v železiarstve - čo si pamätám - som asi nikdy nebola (no dobre, na celkovej exaltovanosti sa samozrejme podpísal ranný polliter bielej kávy). Pripomínalo mi to obdobie, keď som chodila do farieb-lakov, vyberajúc ten správny odtieň citrónovej, počas čoho som sa dozvedela všemožné potrebnosti o mixovaní farieb, protiplesňovej prísade, penetráku a jednotlivých náteroch radiátoru (čo na tom, že citrónové napokon zostali len steny záchoda).

Železiarstvo disponovalo všetkým možným, najmä rôznymi predmetmi pre mňa neidentifikovateľného účelu, z ktorých by sa ale celkom určite dali zložiť zaujímavé šperky a bytové doplnky, samovar, či ruská ponorka, D. zakúpil kohútil na teplú vodu aj s vnútornou vsadkou, rýchlo som sa potešila pohľadom na čosi pripomínajúce wok umiestnené medzi hrablami, karičky a také tie farebné násadky na kľúče, ktoré vo mne evokujú 90-te roky a výjazd na korčuliach okolo paneláku. 

Možno vám to príde zvláštne, ale v dobe sveta zmršťujúceho sa do všeponímajúcich obchodných hyper-centier mám rada komornú atmosféru obchodov, ktoré existujú snáď odkedy som sa narodila a ešte nezmizli. 

Na trhu som kúpila tri ružové tulipány a v kombinácii s červenými topánkami som sa cítila taká romantická. Vtáky spievali, bolo akurát. 

Pekný víkend a príjemné existencálne závany a závrate prajem, foto tentokrát len ilustračné, mobilové, stratila som krytku na objektív a než si ju ako chudobný a nepraktický umelec zas kúpim chvíľu potrvá.