After the storm

Gumáky z gumy a vetrovka z vetra.

♫

K prvej jarnej káve

Prvý jarný brečtan/plameniak z ďalekých krajín, knižka s mojou fotkou na titulke, oficiálne odchádzajúca zima. Rozkvitajúca záhrada za oknom aj na šatách, secesno vintáž čerešňový pocit.

Poznáte blog fotografa Thea Gosselina? Fotí svoje beatnicko-dreamy svety a je to super, nie len takto na jar a nie len ku káve.

Cukrová vata dní

Viem, znie to tak nasládlo ale v korune rozkvitnutej čerešne bzučí veľké množstvo hmyzu. Na hmyz som behom zimy celkom zabudla, veľa vecí zostalo pod snehom, ktorý nebol. A teraz je čas spomenúť si: pijúc slivkové víno, sledujúc otvorené bledé ústa marcového splnu. Sladko, omámene, námesačne. Zdá sa Ti, že tieto činnosti nemajú s bdelým stavom nič spoločné, ale nie je to tak. Niekedy si treba najprv ľahnúť na slnko a osprostieť. 

Slivkové víno na trhu predáva vždy usmiata ázijatka, zdraviaca ľudí "ahoj". V mojej hlave som ju pokrstila na Ahoj a mám ju rada. Je dokonale konštantná. Zato ja som nekonštantná a dopletená: pri vypálenej žiarovke sa starostlivo celá ponatieram kondicionérom na vlasy s vôňou čerešnového kvetu. Tento omyl sa snažím zakryť košeľou s  florálnym motívom, hlavu strčím medzi čerešnové kvety, tie naozajstné. Bzučím.

Videli ste film Tokio? Figuruje v ňom istý pán Merde, živiaci sa kvetmi. 

Talking to flowers, talking to cats

Ako rýchlo sa dejú listy na stromoch. Všímam si každú zmenu veľmi pozorne, nechcem sa znenazdajky ocitnúť v rozjarenom svete odhalenej bielej kože netušiac, ako to nastalo. 

Večery začínajúce presne o 18.00. Denné vône vystriedané vôňami stmievania, s každým dňom ich je viac a viac, mäkké vrstvy vzduchu. 

Cintorínske mačky vyhrievajúce sa v slnečných šmuhách, obzvlášť rady sa povaľujú okolo hrobu istého pána Kocourka. Jarný cintorín je čulý, až sa čudujem, že miestny dozorca ešte nezasiahol, jeho totiž čulosť zvykne akurát tak rozčulovať. Azda dopraje mŕtvym...trochu života.

A ja čítam mačkám, rastlinstvu a pánovi Kocourkovi:

"Ležať je pre mňa oveľa prirodzenejšie, 

vtedy sa s oblohou rozprávam otvorenejšie, 

ak si raz ľahnem navždy, budem potrebná:

dotýkať sa ma budú stromy a kvety si nájdu čas pre mňa."

Úryvok: S.Plath: Som vertikálna

Niekedy by som si priala vyzerať krehko. Pozor, sklo, všetci by tomu rozumeli. Socialistická nylonová pančuška z pred éry plánovaného zastarávania, ktorú síce ani nevidno, ale vydrží  mnoho radostných krokov a rokov na súdružkinej nohe. Trochu útlo, aby som sa v čakárni u ešte stále mojej doktorky pre deti a dorast mohla schúliť niekde medzi svokrine jazyky a dreveného húpacieho koňa a odtiaľ tíško páchnuť Bioparoxom a sebabolestníctvom. Ibaže, som prerastený dorast medzi rozšantenými liliputánmi.

D. pozeral dokument o S. Hawkingovi. Ľudia s jeho ochorením sa nedožívajú vysokého veku, ale on už má cez 70. Je mimozemšťan? Keby bol mimozemšťan, snáď nie je chorý, oponuje D. Ale možno práve v takom fyzickom stave je prístupnejší ľuďom... lebo pôsobí krehko!

Tak predsa...asi budem radšej zdravá než krehká.

Trochu sa to zvrhlo, je čas na čaj o piatej, povedal v tento marcový deň Aprílový zajac.

Zopsuť sa

Nedá mi to, hoci to čítam všade blogo-okolo (a v jemnom náznaku lístia, v dlhých večerných rozhovoroch drozdov) - musím to tiež napísať a to TO je skutočnosť prvého marca. Čo tam po termínoch odovzdania diplomových prác (no dobre, o mesiac mi tieto bohabojné reči pripomeňte), ešte maRec a apRíl a už nebude v názve mesiaca žiadne R, čiže sa môže sedieť na zemi. Piknikovať (s krásnym piknikovým kôšom, hoci podľa pána z vetešníctva je to kufor na plynovú bombu. Explozívna radosť!)

Na vernisáži mladých dravých autorov, pred rokom som v tej istej galérii mala svoje veci, teraz sa cítim trochu stará a ne-dravá, čo bude možno aj tým, že som stále ne-zdravá. Stojac pred obchodom vo svojom obojstrannom takmer kúpte-si-nota-bene kabáte za 1 euro a divokým lookom "buď mám teplotu, alebo rýchlo potrebujem niečo sladké" musím uznať, že môj pes vyzerá oveľa lepšie, než ja. Ľudia sa na neho usmievajú a prihovárajú sa mu. Často. Pýtajú sa, aká je to rasa. A ja odpovedám: je to kríženec, našla som ho v krabici. 

Pes z krabice (z kufru na plynovú bombu by to bolo ešte zaujímavejšie) dostal meno Boris. Naozaj som ho našla, roztrasené gremlinsovité šteňa. Hneď bol môj. A je super, aj s ružovou genderovo nekorektnou mašličkou. Nech. 

Včera bolo krupobitie. Zasiahlo ma, drobné kúsky ľadu odrážajúce sa od klobúka. Explozívna radosť. A prvý marec. Nosiť zelený baloňák hodný aj absinthovej víly a jesť zelené. Pohánku s medvedím cesnakom, na prebratie z medvedieho spánku. A zopsuť sa, trochu vyť na jarné hviezdy, beatnicky zavýjať básne. Wuf.