pondelok 17. marca 2014

Cukrová vata dní

Viem, znie to tak nasládlo ale v korune rozkvitnutej čerešne bzučí veľké množstvo hmyzu. Na hmyz som behom zimy celkom zabudla, veľa vecí zostalo pod snehom, ktorý nebol. A teraz je čas spomenúť si: pijúc slivkové víno, sledujúc otvorené bledé ústa marcového splnu. Sladko, omámene, námesačne. Zdá sa Ti, že tieto činnosti nemajú s bdelým stavom nič spoločné, ale nie je to tak. Niekedy si treba najprv ľahnúť na slnko a osprostieť. 
Slivkové víno na trhu predáva vždy usmiata ázijatka, zdraviaca ľudí "ahoj". V mojej hlave som ju pokrstila na Ahoj a mám ju rada. Je dokonale konštantná. Zato ja som nekonštantná a dopletená: pri vypálenej žiarovke sa starostlivo celá ponatieram kondicionérom na vlasy s vôňou čerešnového kvetu. Tento omyl sa snažím zakryť košeľou s  florálnym motívom, hlavu strčím medzi čerešnové kvety, tie naozajstné. Bzučím.


Videli ste film Tokio? Figuruje v ňom istý pán Merde, živiaci sa kvetmi. 

2 komentáre:

  1. film som nevidela, ale po tvojom opise som naň dostala chuť :) Inak fotky krásne, maximálne hodiace sa k textu :) a tesim sa uz na jar, dokonca aj na hmyz, ktorý v teple preklínam, teším sa kvety a vôňu čerešní... teším sa na letné búrky :) na všetko s tým spojené :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. letné búrky ♥
    obmedzenosť školskými povinnosťami a nutnosť sedieť na stoličke tomu dodáva ešte taký rozmer trochu zakázaného ovocia no ale... chodím na prechádzky, veľa vystrkujem hlavu z okna a pravidelne navštevujem čerešňu na konci ulice. Aspoň tak.
    A Tokio je dosť psycho, ja si z toho moc nepamätám, len toho Merdeho, ale asi to bolo fajn:)

    OdpovedaťOdstrániť