Minulý týždeň som mala brnenské štátnice a dnes poslednú (z posledných síl) skúšku na druhej škole. Prvý krát po dlhej dobe bdenie v noci a spánok cez deň. Nikdy som v tom nebola moc dobrá, v nočnom učení, na to je noc príliš plná obrazov, rorschachovských škvŕn. Ale deň mi prináša zvláštne sny usádzajúce sa v kútiku oka. Budíky nie sú poriadne natiahnuté. Vždy si aj tak zvonia, kedy sa mu zachce. Viem len, že je čas na príbehy vylisované medzi stránkami kníh. Veľa príbehov.
Ostrihala mi vlasy. Sedela tam aj nejaká jej známa, celý čas rozprávala o ľuďoch, čo nešťastne zomreli a to je karma, vravela, vieš. Karma. Na zem padali vlasy a vonku listy. Malá letná jeseň. Nie každý ju vníma, ale ona je. Žltá, napriek sladkosti melónov horká. Šuchoce pod nohami a vonia lipou. Stromy sa otrasú, zmizne to. Ale ja viem, že najlepšie na celom lete je fakt, že sa možno tešiť na jeseň.
Dovtedy moje aj Tvoje vlasy budú dosť dlhé. Spravíme si z nich hniezdo, kde počkáme na spánok. Na sny, brodiace sa lístím.
