Po troch migrénových dňoch som vzala svoju hlavu do Lesa: a november a hrdza a havrany a... počuješ, šum mora, kedysi bolo všade more.
Zvesené hojdačky, čaj s rumom, zvierací cintorín. Kabát hodný Karkulky, vyhodiť ruky von z vrecák, nech sa ich (do)týka chlad, nech sa dotýkajú listov, kôry, navzájom... niekde ďaleko začína blikať mesto, ešte chvíľu zostať a vydychovať z úst paru. Doma šúpať mandarinku a rozprávať Vincentovi s Klementínou príbehy o divých mačkách, líškach kradnucich zlé mačiatka a zimnom spánku medveďov.
všetko to znie tak rozprávkovo... :-)
OdpovedaťOdstrániť