Vo Francúzsku nemajú sneh ale neige a toto slovo bola pre mňa vždy farba - niečo ako úplne prvý okamih zažínania lámp, keď vo vzduchu vonia Figaro alebo strašne vzdialená predstava cukrovej vaty. Aj tieto fotky sú neige, Klementínkine labky sú neige a pivonka vo váze je tiež neige. Neige nemá nič spoločné s hutnou vrstvou snehu, je náznak ľahkého, príjemného nepokoja v tomto zvláštnom pred-predjarí.
Mám rada, ako sa zreničky mačacích očí rozširujú napätím a nepokojom (keď striehnu na moje ruky, svoje chvosty, na nejaké neviditeľné vlákna existencie). Chodím veľa po vonku a nedostatočne sa obliekam, v strieborných topánkach a 150-ročných šatoch (posledná foto) skáčem po blate (tiež striehnuc a loviac tie neviditeľné vlákna existencie). S hlavou otočenou do stromov si uvedomujem, že holé konáre pripomínajú neuróny (zas tie vlákna!). "Je to divná predstava, že chodíme takto v niečej hlave", vravíš na prechádzke parkom. Vo vzduchu je niečo čisté, sklovito-krehké, Rok je stále nový.
Mám rada, ako sa zreničky mačacích očí rozširujú napätím a nepokojom (keď striehnu na moje ruky, svoje chvosty, na nejaké neviditeľné vlákna existencie). Chodím veľa po vonku a nedostatočne sa obliekam, v strieborných topánkach a 150-ročných šatoch (posledná foto) skáčem po blate (tiež striehnuc a loviac tie neviditeľné vlákna existencie). S hlavou otočenou do stromov si uvedomujem, že holé konáre pripomínajú neuróny (zas tie vlákna!). "Je to divná predstava, že chodíme takto v niečej hlave", vravíš na prechádzke parkom. Vo vzduchu je niečo čisté, sklovito-krehké, Rok je stále nový.
