štvrtok 27. februára 2014

Na mojej ulici

Som doma chorá a v posteľovom zákope som oprášila fotky z minulej jari a obdobia modrých vlasov. Fotky z našej ulice, ulíc, kde žije kopa babičiek, psov a usmievajúcich sa mačiek (naozaj!). Ako dobre tu je, povedalo dievča pôvodne petržalské a vyfúklo ďalší roj bublín. 

Vždy som snívala o byte s vysokým stropmi a starožitnými skriňami plnými spomienok. Keď som náhodou v takom priestore, v hlave ho zariaďujem, nemôžem si pomôcť. Ale tu je dobre. V starom tehlovom dome, bez výťahu, bez telky. Miesto vysnívaných ošarpaných tapiet (aké mali vo filme "Dreamers") mám ošarpanú omietky, vytvára na stene mapy tajomných miest a ostrovov, kam som zatiaľ neprenikla. 
Mohla by som na ne hľadieť celé hodiny. Alebo z okna. Alebo z balkóna... a živiť sa len vôňami, meniacimi sa behom dňa a ročných období (vyprážaná cibuľa je však celoročná:)

No, obrázky som chcela a slová zas vyliezli ako dažďovky po daždi... Slová alebo obrázky? Občas som v tom trochu stratená. A áno, mám nadmerný počet pančúch vzhľadom k počtu nôh.
Aha, toto je Chvost bez chvosta, ktorý mi občas vbehne do písaných riadkov. Je to pán < 

6 komentárov:

  1. jaajajjjj
    krásne toto. všetko! :) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. spolu s orchestrom potulnych maciek mnaukame velke dakujem!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. po podobnom byte túžim aj ja, ale v podstate to je jedno kde si, kým si spoko :)
    a skoré uzdravenie

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :) vďaka a byty s vysokými stropmi pre všetkých!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ty poslední dvě fotky jsou krásné, moc

    OdpovedaťOdstrániť